Prečo som začala s orientálnym tancom?

Autor: Júlia Vidová | 10.2.2016 o 10:22 | Karma článku: 3,07 | Prečítané:  405x

Volám sa July Cairo Giallo a som tanečnica. Ak by ste očakávali, že som začala tancovať, lebo som sa chcela cítiť ako Šeherezáda či niečo podobne romanticko-snové, tak ste na omyle.

Prvýkrát som pár hodín absolvovala s nejakou blonďavou kučeravou dievčinou z Piešťan, ktorej meno si nepamätám, pričom som sa naučila krúžiť s kahančekmi zapálenými na dlaniach. Dodnes si takisto živo pamätám, ako som tento skvelý trik predvádzala počas letnej noci niekde v Starom Meste v Bratislave a horúcim voskom som pokvapkala zopár zúčastnených, ktorí teda neboli dvakrát nadšení mojim počinom.

Chcem pribrať!

Po pár rokoch som opäť usúdila, že dozrel čas, aby som začala navštevovať hodiny orientálneho tanca. Začalo sa to v januári 2010 pod vedením lektorky Nerife. Vždy v stredu som naklusala do miestneho Axáča, pričom som nevynechala ani jednu hodinu a bola by som išla tancovať aj chromá. Zamilovala som sa asi najskôr do lektorky, ktorá keď rozvlnila svoje kypré tvary, tak aj napriek orientácii na mužskú časť populácie, začala som slintať ako bernardín. Dokonca som si želala pribrať, aby som bola ako ona. Áno, čítate správne, niekto chce aj pribrať! Lenže u mňa bol z tanca skôr opačný efekt. Aj vždy malé prsia sa ešte zmenšili, ba priam zmizli a z normálnej ženskej postavy som po rokoch tancovania nadobudla postavu „šindľového koňa“. A je mi to srdečne jedno, lebo sa aj vďaka tancu milujem taká, aká som.  

Kruh či štvorec?

Vráťme sa však na začiatok. Krúživé pohyby, kroky, akcenty či prvopočiatky choreografií boli to najvzrušujúcejšie a najvtipnejšie, čo si pamätám. Nikdy nezabudnem ako som nadšene prišla domov a priateľovi som ukazovala, ako krúživo „umývam okná s prsiami“. Jeho reakcia bola: „Zlatko a nehovorila si, že to má byť krúžok? Lebo mne to pripomína skôr štvorec.“ No a čo?! Aj tak som tanečnica. A basta! A prečo teda tancujem orient? Ani sama neviem. Vždy som inklinovala k tancu a to mi aj zostalo. Rokmi ma to baví čoraz viac. Mrzí ma však istý druh averzie voči orientálnemu tancu a momentálne hlavne v súvislosti s migrantmi prichádzajúcimi do Európy a teda aj na Slovensko. To je hlavný dôvod, prečo píšem tento blog. Pretože ľudia majú väčšinou strach z neznámeho. A neznalosť sa dá objasniť. Rada sa stanem „svetlom“ pre tých, ktorí sa chcú o oriente dozvedieť viac. Nielen o tom, prečo začať tancovať, ale nazrieme spolu do histórie, popíšem tanečné štýly, vyspovedám tanečnice zo Slovenska aj zahraničia a uvidím, čo ešte.      

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?