(De)motivačné orientálne prasa

Autor: Júlia Vidová | 23.2.2016 o 14:53 | Karma článku: 2,48 | Prečítané:  598x

Ja to fakt neviem! Tak tento pohyb nedám... No ale aká som tučná a škaredá?! Nejde mi to. V tomto kostýme vyzerám otrasne, vidno v ňom každý špek! Kedy mi to brucho tak narástlo?

Takéto skvelé komentáre si my, žienky orientu chtivé, dokážeme adresovať pravidelne na tréningoch. Typické? Isto! A nielen pre orientálne tanečnice. Buď si nemáme čo obliecť, alebo sme príliš chudé či tučné, príp. sa nám vyhodí na tvári pupák alebo herpes... Keď už nič iné, ja sa držím zásady vždy chlpatých nôh. A ešte nebodaj, keď našu nedokonalosť potvrdí muž po našom boku, to je ešte len tragédia.  

Orientálna daň za sebakritiku   

Naša lektorka Nerife využívala počas hodín tanca skvelú učebnú pomôcku – prasiatko na sporenie. Vždy keď niektorá z nás povedala počas tréningu, že jej to nejde alebo nebodaj, že je škaredá a tučná, tak musela dať prasiatku papať. A hoci sa od tejto tradície neskôr upustilo, myslím si, že by také prasa mala mať doma každá z nás. Ešte vám poodhalím, kam peniažky putovali. Z dane za našu vlastnú kritiku sme si kúpili fľašu, ktorá nás sprevádzala na absolventský večierok, o ktorom som písala minule. A veru neviem, či sme zapíjali náš úspech, alebo skôr nekoordinované pohyby pred našimi rodinami a známymi. Ja som si však neupila, lebo v tom strese by som sa asi ani na pódium nedoplazila. Nuž bolo to dávno a radšej nechám túto spomienku zahmlenú.

Som taká krásna! Ďakujem :)

Motivačné prasiatko doma nemám, ale rozhodla som sa, že si ho dnes kúpim a budem ho kŕmiť tzv. pozitívnou daňou. Zamýšľam sa totiž nad tým, koľkokrát denne sa za niečo úprimne zo srdca pochválim? Len tak idem okolo zrkadla a poviem si: „Jéj, som zdravá. A aká som dnes len krásna!“ Prečo by sme sa mali ustavične za niečo kritizovať? Však keď priberie chlap, tak má len „dobre pestovaný“ pivný mozoľ. A čo keby sme my ženy mali krásne „belly“ bruško? Prípadne super vypracovaný „simmi“ zadok. Samozrejme, odvolám sa na konkrétnu tanečnicu, u ktorej som videla, že sa má naozaj rada a ktorá mi je dodnes veľkou inšpiráciou - Kathreen Derouet. Na jednom spoločnom seminári sa počas prestávky pozrela na seba do zrkadla a sama seba pochválila a poďakovala si. Bolo to úžasné gesto, ktoré sa mi vrylo hlboko do pamäti. Áno, ak sa človek sám seba miluje, všetko ostatné v živote ide akosi ľahšie. Majme sa preto rady! A chváľme sa!   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?